Prvý januárový týždeň sa stretli opozičné parlamentné a mimoparlamentné strany, kde sa jej lídri dohodli na troch prioritách, ktoré by po tohtoročných parlamentných voľbách mali pre nich vraj kľúčové. Sú nimi spravodlivosť, školstvo a zdravotníctvo. Po spoločnom obede to za všetkých oznámil exprezident a jednotka na čele strany Za ľudí, Andrej Kiska. Predseda SaS Richard Sulík k tomu dodal nasledovné: "Považujem za veľký krok, že sme sa dohodli na troch oblastiach, ktoré nutne, bezpodmienečne a okamžite po 12 rokoch potrebujeme riešiť. Tieto tri oblasti nestrpia odklad. Po voľbách, ak dostaneme dôveru voličov, budeme hľadať konkrétne riešenia." S prioritami súhlasil aj predseda KDH Alojz Hlina a aj jeho strana chce byť "súčasťou zmeny". Vzdelávanie je pre lídra koalície PS-Spolu Michala Trubana to najdôležitejšie, čo "táto krajina potrebuje""Keď budeme mať lepšie vzdelávanie, budeme mať lepšie zdravotníctvo, dokonca aj lepšiu spravodlivosť, výskum, lepšie podnikateľské prostredie," zdôraznil.

            Samozrejme, nedá sa s niektorými myšlienkami nesúhlasiť. Len nás mierne metie skutočnosť, že dvaja z lídrov majú ekonomické vzdelanie, a akoby si ani nevšimli, možno len zámerne obišli fakt, že ich priority sú akurát len ľúbivými, na sladko voňajúcimi lákadlami, na ktoré chcú nachytať nezorientovanejšiu voličskú základňu. Istotne, že ide o témy, ktoré sú jednoznačne veľmi atraktívne, nástojčivé, keďže problémy, ktoré v sebe obsahujú, sú už také vypuklé, tak sa bytostne dotýkajúce každého občana, spoločnosti v ktorej žije, že nespomenúť ich, by mohlo vzbudiť dojem, že lídri o nich nevedia, resp. ich nepokladajú za dôležité. Ale postaviť svoju volebnú kampaň len na tomto, je ilustračnou ukážkou nesmierne spupného populizmu, ktorým však oni sami tak pričasto častujú niektoré súperiace strany.

Preto by im bolo vhodné pripomenúť, že v sociálno-ekonomickej formácii existujú dve hlavné zložky - základňa a nadstavba. Veľkým oblúkom však títo páni, ako baletky, po špičkách, prešli okolo axiómy, že základom všetkého je ekonomika spoločnosti, ktorej súčasťou sú výrobné sily a výrobné vzťahy. A že jeden z najväčších antagonizmov dnešnej doby je spoločenský charakter výroby a súkromno-kapitalistický spôsob privlastňovania. Že práve od spravodlivej deľby zisku sa následne odvíja aj spokojnosť občanov. Napríklad pri možnosti (schopnosti) dokonalej reprodukcie pracovnej sily každého z nich. Čo neznamená nič iné, len cielená snaha spoločnosti o poskytovanie všetkých dostupných prostriedkov, možností na upevňovanie (si) zdravia a, samozrejme, že ak človek ochorie, aj snaha spoločnosti o jeho čo najrýchlejšie vrátenie do pracovného, či študijného prostredia.

A že nadstavba je vlastne štát, politické, verejné inštitúcie, ktoré v sebe zahŕňajú ideológiu, kultúru, umenie, vzdelávanie, vedu, zdravotníctvo, politiku, sociológiu, rodinu, či náboženstvo a pod. A preto ak nebude fungovať základňa, čiže výkonná, dobre a spravodlivo fungujúca ekonomika, nebude vôbec možné, priam to bude vylúčené, aby štát dokázal občanom ponúknuť kvalitné zdravotníctvo, či kvalitné školstvo. Ani radšej nespomínajme sociálnu oblasť, ktorá sa postupne prepadáva na úroveň takých krajín ako napríklad Ukrajina, Turecko, či Mexiko. Na to, že sa z prachu a marazmu pozdvihne práve zdravotníctvo a školstvo, môžu občania SR už hneď teraz nadobro zabudnúť. Ich predvolebné sľuby sú len lacnými chimérami zameranými len na jediné, na uchopenie moci. Veď ak si uvedomíme, že súčasným poradcom Richarda Sulíka pre oblasť zdravotníctva, je bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac, nič, okrem doprivatizovanie zdravotníctva, Slovensko dobré nečaká. Meno tohto človeka s láskou spomína aj Jaroslav Haščák, ústredná vedúca postava akciovej spoločnosti PENTA, v nahrávke Gorila. A to, čo napísala jeho tieňová ministerka, poslankyňa Janka Cigániková  vo svojom blogu sa nedá nazvať nijako, len snahou o podporu sociálnej eutanázie, citujeme: „Dlhé roky niektorí politici vytvárajú u pacienta pocit, že kompletnú zdravotnú starostlivosť má mať úplne zadarmo. Je to však čisto populistické a v konečnom dôsledku to pacientovi viac škodí ako pomáha. Viem, nie je to atraktívne, ale na rovinu priznávam, pacient nemá mať nárok na všetko zadarmo. Najmä kvôli sebe samému, pretože to znamená, že zdravotnú starostlivosť môže dostať neskoro. Alebo sa jej nedožije vôbec. Zdroje budú proste vyčerpané inými, zväčša tými, čo majú známosti, alebo peniaze.“

Pokračujme. Ako, resp. z akých prostriedkov chcú riešiť nedostatok všeobecných lekárov, lekárov špecialistov, odbúrať neprimerane dlhé čakacie listiny na operácie, keď denne na Slovensku zomrie jedenásť pacientov na odvrátiteľné ochorenia? Ako vyriešiť problém chátrajúcich, dávno amortizovaných nemocníc? Slovensku chýba koncová, špičková nemocnica typu pražského IKEM, ale búranie nedokončenej, ale už desaťročiami zdevastovanej nemocnice na bratislavských Rázsochách, sa opäť akosi záhadne zastavilo i keď len prednedávnom premiér Pellegrini ohlásil, že sa táto nemocnica postaví. Slovensko dodnes nemá Gama nôž (Lekársky prístroj, ktorý sa používa v rádiochirurgií na ožarovanie lézií v mozgu), pacienti sa preto posielajú do Prahy. Americkí odborníci vyrátali, že na jeden prístroj by malo pripadnúť cca 2,5 milióna ľudí... Koľko obyvateľov má Slovensko? O „tichúčkom“, ale „úspešnom“ rozkrádaní eurofondov, vytváraní zisku prostredníctvom krížového vlastníctva a jeho preposielaním do zahraničnej banky, podozrivých, ale jednoznačne predražených tendroch, už radšej ani nehovoriac. Je to evergreen, ktorý sa vždy veľmi rýchlo zapáči každému ministrovi zdravotníctva a chce si to aj on zopakovať. Naposledy exminister Tomáš Drucker, ktorý ohrdol európskymi značkami ako Mercedes, Renault, Volkswagen, Fiat a zakúpil americké FORDY. Najvyšší kontrolný úrad niečo zaprotestoval, stretol sa Zdravotnícky výbor NR SR, ale autá už brázdia slovenské cesty a za nákupom je už len mrazivo hrobové ticho. Nedá sa tiež nespomenúť majetok po nebohom predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi, ktorý „tieňovo“ vládol zdravotníctvu a ktorého jeho pozostalí si budú medzi sebou deliť dedičstvo vo výške 2,4 mld. euro. Spomeňme aj dlhé roky (približne 12 r.) pripravované spustenie e-Health (elektronizácia zdravotníctva), ktoré dnes funguje asi tak na jednu tretinu. Jeho niektoré súčasti tak zastarali, že bolo nutné nakúpiť nové a staré odpísať. Samozrejme, nikto proti nikomu nevyvodil žiadne sankcie, nikto, nikoho nevolal na zodpovednosť. Peniaze sa minuli, išli doslova „hore komínom“, a tak sa, „logicky“, vyčlenili ďalšie. O nespravodlivom, zastaranom, ale aj korupčnom systémom financovania zdravotníctva, keď napríklad DRG systém, ktorý sme kúpili ešte za čias ministra zdravotníctva Ľubomíra Javorského (2004-2008) je stále ešte len v skúšobnej prevádzke, taktiež škoda hovoriť. Vlastne, prečo sa jeho spustenie doslova tak pomaličky vlečie? Všetci si totiž uvedomujú, že ostré naštartovanie by do zdravotníctva zaručene prinieslo jeho ekonomický kolaps. Išlo by totiž o to, že by zdravotné poisťovne boli nútené zdravotníckym zariadeniam preplácať, ak to trocha zjednodušíme, rovnaký objem peňazí za reálne uskutočnené zdravotné výkony. A na to Slovensko nemá dostatočné disponibilné zdroje. Aj to je jeden z vážnych dôvodov, prečo sa najmä štátne nemocnice permanentne rok čo rok zadlžujú. Nie preto, lebo sú vraj „čiernou dierou“, ako sa snažia problém onálepkovať najmä niektorí rýchlokvasení „huráodborníci“ z tretieho sektora, ale preto, lebo každou náročnou operáciou svoju nemocnicu zadlžujú, keďže ju stojí viac finančných prostriedkov, ako jej za ňu zdravotná poisťovňa zaplatí. Lebo, a nestáva sa to poriedko, nespokojnému vedeniu nemocnice povie, že ak sa mu suma nepáči, na budúci rok už s nimi zmluvu nepodpíše. Ide o novodobé zdravotnícke výpaľníctvo, ktoré už roky rokúce „spoľahlivo“ funguje, ale riešiť tento závažný, priam existenčný problém každého zdravotníckeho zariadenia, ale aj súkromného lekára, zatiaľ nechcel nijaký minister. Veď predsa ide o slobodné, demokratické dohadovacie konanie, tak ako o ňom kedysi veľkolepo hovoril aj bývalý šéf Health Policy Institute Peter Pažitný a vtedajší jeho zástupca Tomáš Szalay.  Naposledy sa na túto tému dala počuť exministerka A.  Kalavská, ktorá priznala, že na súkromníkov v zdravotníctve nemá ministerstvo zdravotníctva dosah... Potom, aký dosah môže asi mať samotný pacient?!  

Strana 99% -  občiansky hlas disponuje dostatočným penzom odborníkov, ktorí veľmi podrobne, naprieč jeho celým spektrom, identifikovali „choroby“ slovenského zdravotníctva. Okrem iného, dospeli k záveru, že jeho kľúčovým problémom, jeho kľúčovou diagnózou straty výkonnosti, bolo v roku 2004 veľmi podozrivé prijatie šestice  tzv. vraj reformných zákonov z mládežníckej dielne spomínanej organizácie otvorenej spoločnosti - Health Policy Institute, ktorú vtedy taktiež úspešne zastrešoval aj exminister zdravotníctva Rudolf Zajac (2002-2006).  Urobiť v tejto legislatíve poriadok prijatím novej, a najmä zvýšiť zdroje na financovanie zdravotníctva, ktoré bez výkonnej ekonomiky jednoducho nebude možné, je záväzkom Strany 99% - občiansky hlas. Lebo stále bude platiť nemenná zásada, že zdravú ekonomiku môžu robiť len zdraví ľudia. Že je to jedna z najlepších investícií, ktorú štát pre jej bezproblémové a efektívne napredovanie, môže urobiť.